frizsky kon
16. 8. 2009
Pôvod,história:
Rímsky historik Tacitus(55-120 n.l.)zaznamenal údaje o Frízskom
koni.Uznával starobylosť a hodnotu týchto silných a všestranne
užitočných zvierat,ale poznamenal,že sú neobyčajne škaredé.Toto
plemeno sa časom stávalo ušlachtilejšie a o 1000 rokov ich
sedlali frízsky rytieri a ich nemecký susedia,účastníci
krížových výprav.Frízák si však zachoval
svoje dobré vlastnosti-vytrvalosť,skromnosť,silu a učenlivosť.
Vzhľad Fríza postupne zošľachťovali primiešaním orientálnej krvy,čo
bol výsledok kontaktu s púštnymi koňmi a neskôr ho krížili aj s
Andalúzskym koňom.Po niekoľko posledných storočí sa jeho všestrannosť
uplatnila v záprahu aj pod sedlom aj v prácach.Využíval sa pri zlepšovaní
plemien v susedných oblastiach,ale aj v žrebčínskom chove.V Marbachu
(nemecký žrebčín)používali Frízske kone už od 17.storočia.
Námorný obchod Frízakov sa netýkal iba dobytka,mečov a látok,
ale aj koní a prispel tak k rozšíreniu
plemena do vzdialenejších zemí.
Nórsky Dole gudbransdal je priamym potomkom Frízskeho koňa.